Skorocel kopijovitý

Plantago lanceolata L.

Ľudovo tiež nazývaný psí jazyk, ranocel, jitrocel a podobne

Skorocel rastie všade. Je ako burina. Nájdete ho na lúkach, poliach, pri ceste, medzi trávou. Pre krátky koreň sa vie uchytiť aj na menej zahlinených miestach. Má rád drsné podmienky a stredne ťažké pôdy.

Skorocel je trvácna rastlina z čeľade skorocelovitých. Má krátky koreň a pri zemi ružicu kopijovitách listov pozdĺžne žilkovaných. Dosahuje výšku 10 – 50 cm. Na konci stonky sa nachádza valcovitý klas s bieložltými kvetmi. Kvitne od mája do septembra. Jeho plody sú tobolky.

Skorocel sa rozmnožuje semenami. U nás ho šľachtíme a pestujeme na bylinkových farmách.

Listy skorocelu zbierame počas kvitnutia. Odrežeme ich priamo pri zemi. Veľmi riedko poukladáme vedľa seba a sušíme pri teplote stupňov bez obracania. Musíme dávať pozor, aby nezhnedli. Listy sa veľmi rýchlo sušia. Potom uschovávame v uzavretej nádobe v suchu bez prístupu svetla. Listy nestláčame.
Skorocel obsahuje vitamín C, kyselinu kremičitú čiastočne rozpustnú vo vode, triesloviny a iné látky.

Skoroceľ sa používa v prípravkoch na zvýšenú tvorbu žlču – v prípravkoch liečiacich poruchy žlčníka a pečene a v prípravkoch proti zápalu močových ciest. Šťava z čerstvých listov slúži na hojenie rán. Napomáha lepšej tvorbe a liečeniu chrasty na rane.

Medzi trávou môžeme nájsť aj skorocel väčší, ktorý má široké listy v spodnej časti stonky. Ľudovo ho prezývajú svinské ucho. Jeho listy sú tiež liečivé. Napomáhajú tvorbe hnedočervených pigmentov, čo sa teraz viac skúma.